Heinrich Dreesen & Wolfgang Eberling

Ako sa pohrať s klientovými zdrojmi : Štyri cesty, ktoré vedú k riešeniu

„Aktivácia osobných zdrojov" sa stala hlavným heslom, ktoré dnes spája jednotlivé psychoterapeutické školy a tým smeruje ku predstave o všeobecnej psychoterapii. Zozbierať klientove sily, aktivizovať jeho osobné zdroje, urobiť si z nich spojencov - tomu všetkému slúži o.i. napríklad „zázračná otázka". Hovorí sa o „konštruktívnej rečovej hre" (solution talk), o „seba-menežmente", o vlastnej iniciatíve klienta, ktorá má viesť ku využitiu, utilizácii špecifických osobných zdrojov, i zdrojov v jeho sociálnom okolí. Hovorí sa, že ak vedieme „reči o probléme" (problem talk), vystavujeme sa riziku, že iba rozšírime, alebo predĺžime klientov príbeh o deficite... Už menej podrobne sa ale hovorí o tom, ako viesť „konštruktívnu rečovú hru" v konkrétnych prípadoch. Práve o tom je tento článok. Našli sme štyri zaujímavé spôsoby, ktoré nám umožňujú pracovať s klientovými zdrojmi. Nazvali sme ich: identifikácia, intenzifikácia, transferovanie a modelovanie

IDENTIFIKÁCIA:

„Vymysli pre zdroj klientovej sily nejaký názov".

Cieľom identifikácie je to, aby si klient výraznejšie emotívne aj intelektuálne uvedomil a všimol všetky možnosti, ktoré má k dispozícii. „Pomenovať zdroj" znamená zmeniť formuláciu. Ak klient robí niečo, čím si pomáha (sloveso), potom je to dôkaz, že disponuje takouto silou (prídavné meno a podstatné meno):

Terapeut: Takže Vy ste v posledných dňoch navštívili nekoľkých priateľov ! A raz ste si sám vyšli na výlet a tiež to bol radostný zážitok. Ako by sme to všetko mohli nazvať ? Veď to je vlastne niečo ako „RASTÚCA VITALITA", nie ? Vy by ste to ako nazvali ?

Ak klient pri prvom rozhovore nenachádza nijaké zdroje, tvrdí, že si sám zatiaľ vôbec nepomohol a že mierne zmeny k lepšiemu sú spôsobené iba náhodne, resp. že za ne vďačí výlučne iným ľuďom, potom sa nevzdávame, ale jednoducho ho takpovediac obviníme zo spoluúčasti".

T: No teda, to čo hovoríte znie ozaj veľmi dobre. Vyzerá to tak, že Vy ste ako keby obeť svojho šťastia, však ?Nuž ale podľa mojich skúseností asi aj Vy ste k tým zmenám nejako museli prispieť. Tiež ste niečo pre to urobili. Čo by to len mohlo byť ?

T: Keby som sa pýtal iných ľudí, ktorí Vás poznajú, že ako ste k tomu Vy prispeli - čo myslíte, oni by Vás z čoho „upodozrievali" ?

T: Aj tak sa zdá, že ste na to mali nejaký vplyv ! No ale dobre, Vy hovoríte, že ste sa o to nepričinili. V poriadku. Ale zoberme si to teraz tak, že sa, povedzme iba raz tieto dobré veci udiali preto tak dobre, lebo ste sa Vy o ne tiež AKO ŽE pričinili. Iba predpokladejme, len teoreticky ! , že ste tomu zlepšeniu tiež nejako pomohli. Čo myslíte, čo by ste tak mohli pre to urobiť ?

„Upodozrievanie" je vlastne podsúvaním konštruktívnej spoluúčasti klienta na dosiahnutých zmenách. Okrem istej dávky humoru si tak vytvárame aj priestor pre podrobnejšie a trpezlivé skúmanie udalostí, ktoré zmenu sprevádzali. Zároveň je to kompliment - klientovi tak sugerujeme myšlienku, že je schopný niečo iniciovať, že dokáže kontrolovať svoje záležitosti. Keď sa konečne podarí nejaké zdroje identifikovať, je potrebné dosiahnuť, aby sa nám v rozhovore zachovali, teda aby ostávali priebežne k dispozícii. Je potrebné nejako ich „zakonzervovať". K tomu sa výborne hodí napríklad:

  • verbálne opakovať názov zdroja, opakovane vyslovovať jeho „meno"
  • vizualizovať meno zdroja tak, že ho pred klientom napíšeme na farebnú kartičku
  • zapísať hlavné slová a kľúčové vety na malé lístky, ktoré si po konzultácii môže klient odniesť domov
  • zadať štandardnú domácu úlohu („pozorujte všetko čo funguje tak dobre, že to tak má ostať…"), položky, ktoré sa takto zaregistrujú vlastne tiež fungujú ako isté dobré zdroje; zozbierané kladné veci potom ešte raz zhodnotiť tým, že im tiež udelíme samostatný názov
  • požiadať klienta, aby na ďaľšiu konzultáciu priniesol niekoľko predmetov, ku ktorým má osobnejší vzťah a ktoré symbolizujú stav, kedy sa cíti lepšie - doniesť symboly svojich zdrojov !

V ďaľšom kroku skúšame použiteľnosť nájdených zdrojov a súčasne otvárame šancu pre odhaľovanie nových.

T: Je vidieť, že ste už dali veciam nový smer. Dosiahli ste „trojku" tým, že začínate chodiť viac von, za priateľmi,…( atď). Vaša VITALITA narastá, ste na dobrej ceste. Odporúčam Vám, robte aj ďalej všetky tie dobré veci. ktoré Vám pomohli až sem a robte ich aj viac a častejšie. Až kým sa stanú automatickou súčasťou života. Zároveň prosím Vás veľmi pozorne a presne sledujte, že ČO VŠETKO ROBIEVATE V TAKÝ DEŇ, KEĎ STE NÁHODOU „NA ŠTVORKE", ALEBO EŠTE VYŠŠIE. Možno bude dobré, keď si to aj napíšete. Zapíšte si veci, ktoré Vám obzvlášť dobre pomohli, aby sme sa o tom mohli nabudúce porozprávať.

Môžeme sa inšpirovať aj klasickým psychiatrickým rodostromom, či genogramom a spolu s klientom skonštruovať tzv. genogram rodinných zdrojov. Máme viac možností: klient svoj genogram nakreslí tak, ako je to obvyklé - štvorčekmi, krúžkami a spájajúcimi čiarami vyznačí svojich predkov a ich príbuzenské vzťahy a potom ku každému na vopred predtlačené čiary dopíše ich „silné stránky"; tak vznikne pôsobivá mapa pozitívnych zložiek rodovej histórie. keďže chceme „nalákať" do aktivity zdroje, ktoré sú predsa povahy silne emocionálnej, môžeme sa s témou pohrať aj kreatívnejším spôsobom: ponúkneme klientovi veľkú bonboniéru so sladkými, pestrofarebne zabalenými konfetami a požiadame ho, aby svoj rodostrom poskladal z cukríkov…čo predok, to jeden bonbón. Klienti prijímajú taký návrh obvykle veľmi radi a samozrejme často aj s humorom. Aby boli ich dojmy silnejšie prinesú si so sebou aj rodinné fotografie a terapeut začne facilitovať spomínanie na „staré, dobré" časy.

  • Ktorých členov rodiny ste ako dieťa mali najradšej ?
  • Aké zážitky ste s nimi prežili ? Ktoré z nich by pre Vás mohli byť zdrojom pozitívnej sily ?
  • Z ktorých vlastností svojej mamy a svojho otca ste si vtedy brali príklad ? Poprípade čo si o tom myslíte dnes - ktoré ich vlastnosti by pre Vás mohli byť inšpirujúce, alebo hodné nasledovania ?
  • Spomeniete si na nejaké typické (obľúbené) vety Vášho dedka, tety, či iných príbuzných, z ktorých vyžaroval životný optimizmus, prirodzená inteligencia, nezdolnosť navzdory protivenstvám, sarkastický nadhľad, alebo útecha, či láskavé, pokojné prijatie osudu…? Aj ako dieťa ste to mohli intuitívne vycítiť…
  • Ktoré z Vašich predstáv o živote majú korene vo Vašej rodine ?
  • Aké životné presvedčenie svojich predkov nesiete Vy, ako štafetu, ďalej ?
  • Ak by ste svojich predkov popýtali o radu - ktoré silné stránky Vášho rodu by Vám asi pripomenuli ?
  • Prečo ste si zvolili práve tento cukrík pre túto osobu ?
  • V čom sa podobajú tento človek a obal, alebo chuť tohoto cukríku ?
  • Ktoré dobré, alebo silné stránky sa objavovali častejšie v dejinách Vašej rodiny ?
  • Ktoré dobré schopnosti ste celkom určite podedili, alebo získali od svojich predkov ?

Podľa materiálu, ktorý láskavo zapožičal PhDr. V. Strnad, ISZ Praha preložil PhDr. M. Linha, 1999. In: W. Eberling : Kurzgefasst. Dortmund 1998.

Späť na Preložené texty