|
|
Systemický prístup - História a charakteristika
História a zdroje
Na všeobecnej úrovni systemický prístup /SP/ vychádza z filozofie radikálneho konštruktivizmu E. Glasersfelda a H. Foerstera, z neurobiologickej teórie poznania H. Maturanu, z teórie sociálnych systémov N. Luhmanna a z klinickej teórie K. Ludewiga. Na počiatku osemdesiatych rokov minulého storočia sa vydelil z rodinnej terapie a prijal výrazne odlišné teoretické východíská.
Ku hlavným metateoretickým princípom SP patrí presvedčenie o tom, že neexistuje poznanie "nezávislé na poznávajúcom subjekte", ale iba poznanie "zúčasnených pozorovateľov", nejestvuje jedno univerzum, ale iba mnohé "verzie sveta", multiverzum, konštruované v ríši jazykových a rečových významov.
Biologické systémy, vrátane človeka sú chápané ako autopoietické (samo-tvoriace sa) a zvonku lineárne neinštruovateľné.
Poradca/terapeut/sociálny pracovník nie je potom expertom, ktorý priamo spôsobuje zmenu v klientovi, je však organizátorom špecifického vedenia rozhovoru, v ktorom môže zmenu podnecovať.
Synteticky otázky systemického myslenia a klinickej teórie rozpracovali K. Ludewig, A. Schlippe a J. Schweitzer.
V Čechách rozvíjal SP najmä V. Strnad v pražskom Inštitúte pre systemickú skúsenosť, I. Úlehla rozpracúva SP pre oblasť sociálnej práce, neformálnu učebnicu tohto prístupu publikovala Soňa Pecháčková.
Na Slovensku J. Prevendárová zaraďuje SP medzi najvýznamnejšie súčasné smery rodinnej terapie a poradenstva, V. Bačová nepriamo charakterizuje SP ako súčasť prúdu postmodernej praktickej psychológie.
Charakteristika
Systemický prístup umožňuje vďaka konštruktivistickému chápaniu nový pohľad na tradičné postupy poradenstva, psychoterapie a sociálnej práce. Rozvíja profesionalitu založenú na schopnosti viesť rozhovor s klientom tak, aby bol rešpektujúci, estetický a užitočný.
- Systemická terapia aktivizuje osobné a sociálne zdroje klienta.
- Zameriava pomáhanie viac na prítomné možnosti, ako na analýzu životnej histórie.
- Sústreďuje sa na riešenie problémov, nenárokuje si vypátranie ich príčin.
- Vyzdvihuje klientove silné stránky viac, než jeho zlyhania, či neúspechy.
- Skracuje terapeutický proces, prináša pomoc spravidla už po 3-5 terapeutických stretnutiach.
- Šetrí klientov čas a peniaze.
- Vyhýba sa manipulatívnemu pôsobeniu, rozvíja spoluprácu.
- Zdôrazňuje etické hodnoty a krásu profesie.
- Umožňuje terapeutovi lepšie si uvedomiť vlastné pracovné predpoklady, i "predsudky".
- Originálnym spôsobom redefinuje základné pojmy, ako sú "klient", "problém", "terapia", "pomoc" atď.
|